Ak chcete získať automatický preklad nasledujúceho textu, kliknite sem.
Regióny a mestá žiadajú väčšie ambície v boji proti neznášanlivosti voči Rómom v Európe  

Desať rokov po tom, ako Európska komisia prijala svoju prvú stratégiu integrácie Rómov, je najväčšia európska etnická menšina stále vystavená závažnej a pretrvávajúcej rasovej diskriminácii v celej EÚ.

Členovia Európskeho výboru regiónov (VR) diskutovali na svojom februárovom plenárnom zasadnutí o obnovenom strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov . V príslušnom stanovisku , ktoré vypracoval Jácint Horváth (HU/SES), sa požaduje, aby budúce právne predpisy umožnili väčšie zapojenie Rómov do politiky na miestnej úrovni. Zároveň sa v ňom naliehavo vyzýva Komisia, aby pozorne monitorovala pokrok na úrovni členských štátov, presadzovala uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a v prípade potreby ich rýchlo doplnila.

Napriek tomu, že Rómovia už po stáročia prispievajú ku kultúrnej rozmanitosti a spoločnej histórii európskych spoločností, mnoho z odhadovaných 6 miliónov Rómov v EÚ naďalej trpí diskrimináciou, čelí protirómskemu zmýšľaniu a politickému a ekonomickému vylúčeniu. Podľa Európskej komisie je 85 % rómskych detí ohrozených chudobou v porovnaní s 20 % detí v celkovej populácii a 62 % rómskej mládeže nie je v procese vzdelávania, zamestnanosti ani odbornej prípravy v porovnaní s 10 % mladých ľudí v celkovej populácii. Okrem toho hrozí, že rómske komunity budú obzvlášť vystavené ničivým dôsledkom pandémie COVID-19. Od začiatku roka boli mnohé komunity obviňované zo šírenia vírusu, čím sa ešte viac prehĺbili existujúce problémy so segregáciou.

Členovia VR preto uvítali skutočnosť, že Európska komisia stanovila konkrétne ciele v oblasti vzdelávania, trhu práce, bývania a zdravotnej starostlivosti do roku 2030. Strategický rámec pre Rómov je súčasťou širšieho akčného plánu Komisie na boj proti systémovému rasizmu a budovanie Únie rovnosti.

Členovia VR však vyjadrili poľutovanie nad tým, že nový plán Komisie nie je postačujúci, keďže neobsahuje sankcie pre členské štáty, ktoré neprijmú účinné opatrenia na boj proti neznášanlivosti voči Rómom. Počas predchádzajúceho desaťročného cyklu sa už mnohé členské štáty vyhýbali vypracovaniu národného strategického rámca, pretože je len nepovinný. V tejto súvislosti VR vyzval Európsku komisiu, aby pozorne sledovala pokrok a posúdila a doplnila existujúce právne predpisy EÚ s cieľom náležite riešiť diskrimináciu Rómov. Zdôraznil tiež, že miestne a regionálne samosprávy by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní národných strategických rámcov.

„Komisia by mala zvážiť vytvorenie európskeho poradného výboru zloženého okrem iného z odborníkov na rómsku politiku, do ktorého by boli zapojené aj miestne a regionálne samosprávy s konkrétnymi skúsenosťami v oblasti začleňovania Rómov. Vzhľadom na našu blízkosť k miestnym komunitám sme úrovňou verejnej správy s najväčšou zodpovednosťou za integráciu rómskeho obyvateľstva. Okrem toho sme kľúčovými subjektmi, pokiaľ ide odbúravanie predsudkov súvisiacich s Rómami a podporu medzikultúrneho vzdelávania, ktoré môže zamedziť neznášanlivosti voči nim. Preto by sme mali byť plne zapojení do vypracúvania národných strategických rámcov,“ zdôraznil spravodajca VR  Jácint Horváth .

Do debaty počas plenárneho zasadnutia sa zapojil aj poslanec a spravodajca Európskeho parlamentu pre strategický rámec EÚ pre Rómov Romeo Franz (GER/VERTS), ktorý konštatoval, že „Rómovia v celej Európe nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu, pracovným miestam a zdravotnej starostlivosti. Táto situácia je alarmujúca a nemožno ju ďalej tolerovať. Nahradenie paternalistických prístupov integrácie záväznými právnymi opatreniami, ktoré zabezpečia aktívnu politickú účasť rómskych komunít, je kľúčom k ich udržateľnému začleneniu do európskych spoločností. Niektoré odvážne regionálne samosprávy už podnikli kroky v tejto súvislosti a preukázali svoj potenciál podnietiť skutočnú zmenu. Teraz je načase, aby členské štáty ešte viac posilnili postavenie miestnych a regionálnych samospráv. Štátna zmluva medzi spolkovou krajinou Bavorsko a Ústrednou radou nemeckých Sinti a Rómov ( Zentralrat Deutscher Sinti und Roma ), na ktorej plnenie dohliada spoločná rada zložená na paritnom základe, je najlepším príkladom toho, čo je možné, ak sa potreba rómskych komunít uplatniť si právo na sebaurčenie využije na vytvorenie skutočne rozmanitých spoločenstiev, ktoré uznávajú inakosť.“

V stanovisku VR sa napokon vyzýva aj na efektívnejšie prideľovanie zdrojov na boj proti diskriminácii Rómov a zdôrazňuje sa potreba zlepšiť inštitucionálne a absorpčné kapacity. Rovnako sa požaduje plné zapojenie Rómov do navrhovania a zavádzania národných rómskych strategických rámcov, pričom sa odporúča nahradiť zastrešujúci pojem „Rómovia“ výrazom „osoby s rómskou identitou“.

Kontakt:

Maximilian v. Klenze

Tel. +32 22822044

Maximilian.vonKlenze@ext.cor.europa.eu

Zdieľať :