Príhovor predsedu Výboru regiónov o úmrtí pápeža Františka

S hlbokým zármutkom smútim nad odchodom pápeža Františka, ktorý je vodiacim svetlom pokory a súcitu.

Jeho odhodlanie podporovať jednotu a porozumenie medzi všetkými ľuďmi hlboko ovplyvnilo naše komunity.

Na prvých stránkach Biblie nájdeme príbeh o Babylone – symbole toho, čo sa stane, keď ľudské ambície prekonajú pokoru. Ľudia, zjednotení jazykom, ale poháňaní pýchou, sa pokúšajú vybudovať vežu do neba – projekt čistej hierarchie a kontroly. Ale bez základu zakoreneného v spoločnom zmysle, zodpovednosti a pravde sa štruktúra zrúti do zmätku a fragmentácie. Tento príbeh nie je len o Božom treste, ale o varovaní: Keď sa usilujeme o veľkosť bez toho, aby sme sa usadili v službe, spolupráci a pokore, pozývame chaos.

Pápež František často zdôrazňoval, že pri budovaní našich miest by sme sa nemali zameriavať na vznešené výšky, ale skôr na pokorné každodenné úsilie o inkluzívnosť a spoločenstvo. Nie je to otázka ďalšieho zvyšovania veže, ale rozširovania námestia, vytvárania priestoru, dávania každej osobe možnosť naplniť seba a svoju rodinu a otvoriť sa spoločenstvu s ostatnými.

Uctime si jeho odkaz tým, že prijmeme tieto princípy, budeme spolupracovať na vytvorení priestoru, kde každý jednotlivec môže prosperovať a spájať sa navzájom v harmónii.