Núdzová situácia v oblasti klímy: Budúci rozpočet EÚ musí podporovať úsilie miest a regiónov

Po jednej z najextrémnejších vĺn horúčav, aká bola kedy zaznamenaná v strednej a západnej Európe, mestá a regióny naliehavo vyzývajú EÚ, aby zabezpečila, že budúci dlhodobý rozpočet EÚ bude zahŕňať jasnú a cielenú podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania na miestnej a regionálnej úrovni.

V diskusii s výkonnou podpredsedníčkou Európskej komisie Teresou Riberovou miestni a regionálni lídri ocenili jej záväzok udržať opatrenia v oblasti energetiky a klímy na poprednom mieste programu EÚ a zdôraznili, že prechod na čistú energiu je hospodárskou nevyhnutnosťou, ako to dokazujú viaceré energetické krízy. Ďalej zdôraznili význam opatrení v oblasti klímy a životného prostredia na nižšej ako celoštátnej úrovni na celosvetovej úrovni prostredníctvom súboru odporúčaní pre konferenciu COP31 o klíme a konferenciu COP17 o biodiverzite.

Európsky výbor regiónov prijal na svojom plenárnom zasadnutí 1. júla stanovisko pod vedením primátora Varšavy Rafała Trzaskowského (PL/EĽS), v ktorom varuje, že navrhovaná štruktúra budúceho viacročného rozpočtu EÚ môže oslabiť plnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a zvýšiť územné rozdiely. V stanovisku sa tiež vyjadruje znepokojenie nad nejednoznačnosťou cieľov a definícií.

V stanovisku VR sa poukazuje na to, že všeobecný cieľ 35 % výdavkov súvisiacich s klímou a životným prostredím – až 43 % v národných a regionálnych plánoch partnerstva (NRPP) a v Európskom fonde pre konkurencieschopnosť (ECF) – bude ťažké dosiahnuť bez silnej územnej zodpovednosti, jasného rozdelenia zodpovednosti medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a predvídateľného financovania spojeného so stratégiami v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia. Zdôrazňuje potrebu transparentného sledovania výdavkov, spoľahlivých metodík klasifikácie a jasných ukazovateľov výkonnosti s cieľom zabrániť environmentálne klamlivej reklame a zabezpečiť, aby cieľ 35 % dôveryhodným a preukázateľným spôsobom splnil záväzky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Regióny a mestá okrem toho vyjadrili znepokojenie nad nedostatkom osobitného programu pre environmentálne opatrenia po začlenení zložky programu LIFE „príroda a biodiverzita“ do širšieho nástroja EÚ s viacerými prioritami. Vzhľadom na ústrednú úlohu miest pre prosperitu, inovačnú kapacitu a udržateľnú konkurencieschopnosť Európy sa VR domnieva, že nástroj EÚ by mal zahŕňať chránené rozpočtové prostriedky na cielenú pomoc a priame financovanie projektov zelenej transformácie pre mestá a obce všetkých veľkostí.

VR tiež prijal svoje odporúčania na 31. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 17. konferenciu zmluvných strán (COP17) o biodiverzite, ktoré sa uskutočnia túto jeseň. V stanovisku pod vedením predsedu komisie ENVE Kostasa Bakoyannisa (EL/EĽS), člena mestského zastupiteľstva Atén, sa zdôrazňuje silné prepojenie medzi zmenou klímy, stratou biodiverzity a odolnosťou vody a zdôrazňuje sa, že globálne záväzky v oblasti biodiverzity a klímy závisia od ich vykonávania na miestnej úrovni. Regióny a mestá naliehavo vyzývajú EÚ a národné vlády, aby zabezpečili zmysluplnú účasť miestnych a regionálnych orgánov – nielen ako pozorovateľov, ale aj ako prispievateľov k vykonávaniu, podávaniu správ a zodpovednosti, a to s podporou lepšieho prístupu k financiám, poznatkom a údajom. 

Citácie:

Kata Tüttő, predsedníčka Európskeho výboru regiónov a členka mestského zastupiteľstva Budapešti: „V posledných rokoch sa politická pozornosť Európy pochopiteľne presunula smerom k hraniciam, bezpečnosti a geopolitickým krízam. Pre miestnych a regionálnych lídrov však klimatická kríza nikdy nezmizla. Každá vlna horúčav, každé sucho, každý lesný požiar a každá povodeň nám pripomína, že naše mestá sa ohrievajú, naše rieky vysychajú a naše komunity sa stávajú zraniteľnejšími. Miestne a regionálne samosprávy sú naďalej zodpovedné za vykonávanie väčšiny opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie. Otázkou teraz je, či budú mať ešte zdroje na pokračovanie. Budúci rozpočet EÚ musí zachovať dlhodobé poslanie politiky súdržnosti, investovať do regiónov, infraštruktúry, prírody a energetických systémov namiesto toho, aby sa stal trvalým nástrojom reakcie na krízu. Stále máme čas zvrátiť tento trend a hlboko oceňujem záväzok výkonnej podpredsedníčky Ribery zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti klímy a energetiky zostali pevne na programe EÚ.“

Rafał Trzaskowski (PL/EĽS), primátor Varšavy a spravodajca VR na tému Začlenenie priorít v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia do viacročného finančného rámca: „Európa, ktorá investuje do čistej energie, adaptácie na zmenu klímy a inovácií vo svojich regiónoch a mestách, bude bezpečnejšia, odolnejšia a prosperujúcejšia. Preto musia NRPP zahŕňať platformy viacúrovňového riadenia a povinné mestské a regionálne kapitoly a Európsky fond pre konkurencieschopnosť musí poskytovať priame financovanie miestnych plánov v oblasti energetiky a klímy a uznávať infraštruktúru s dvojakým použitím. VFR by mal mestám všetkých veľkostí poskytovať cielenú pomoc a priame financovanie projektov transformácie, čím sa zvýšia príležitosti na pilotné projekty a experimentovanie. Územia, ktoré strategicky investujú do energetickej transformácie, sú územia, ktoré priťahujú talenty, vytvárajú kvalitné pracovné miesta a zostávajú ekonomicky silné a odolné. „

Kostas Bakoyannis (EL/EĽS), člen mestského zastupiteľstva Atén, predseda komisie ENVE a spravodajca VR na tému Globálna vízia EÚ v oblasti klímy a energetiky – smerom k inkluzívnejším globálnym rokovaniam o klíme a životnom prostredí: „V tomto stanovisku sa stanovujú politické priority VR pred dvoma kľúčovými globálnymi konferenciami v tomto roku: COP17 Dohovoru OSN o biologickej diverzite o biodiverzite a COP31 UNFCCC o klíme. Keďže Európa čelí rekordným vlnám horúčav, rastúcej energetickej neistote a rastúcemu tlaku na komunity, posolstvo je jasné: musíme urýchliť prechod od fosílnych palív, posilniť úsilie o adaptáciu na zmenu klímy a investovať do riešení blízkych prírode, ktoré chránia ľudí aj ekosystémy. V regiónoch a mestách sa globálne záväzky stávajú skutočnými opatreniami a musia sa uznať za plnohodnotných partnerov pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.“

Ďalšie informácie:

· Fotografie a videozáznamy z diskusie na plenárnom zasadnutí VR a z tlačového stretnutia s výkonným podpredsedom Komisie Riberom

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a vlny horúčav spôsobujú v Európe viac úmrtí ako všetky ostatné prírodné nebezpečenstvá dohromady. Týždeň pred plenárnym zasadnutím bol jedným z najteplejších zaznamenaných v strednej a západnej Európe. Rekordne vysoké teploty boli merané v Nemecku (41,7 °C), Poľsku (40,5 °C), Česku (41,9 °C) a Dánsku (36,6 °C). Francúzsko zaznamenalo 24. júna svoj vôbec najteplejší deň s priemernou vnútroštátnou teplotou 30,0 °C a prvé odhady poukazujú na výraznú nadmernú úmrtnosť, najmä u starších ľudí. Štúdia zverejnená organizáciou World Weather Attribution poukazuje na jasnú súvislosť medzi intenzitou horúčav a zvýšením emisií z fosílnych palív.

Prijaté stanovisko je súčasťou série 20 stanovísk, v súvislosti s ktorými VR pracuje na posúdení konkrétnych aspektov a nariadení budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034: Pozrite si plán stanovísk. V návrhu Európskej komisie sa stanovuje všeobecný cieľ 35 % výdavkov na klímu a životné prostredie v rámci rôznych programov, čo znamená, že na podporu cieľov v oblasti klímy a životného prostredia by sa zmobilizovalo viac ako 700 miliárd EUR. Národné a regionálne plány partnerstva (NRPP), v ktorých by sa kombinovali finančné prostriedky na regionálny rozvoj a spoločnú poľnohospodársku politiku, by boli hlavným nástrojom na podporu miestnych komunít a podnikov pri prechode na čistú energiu s cieľom 43 % výdavkov na klímu a životné prostredie. V reformách sa však nepredpokladá žiadny osobitný program zameraný na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, ktorý by bol v súčasnom rozpočtovom období prístupný miestnym a regionálnym zainteresovaným stranám, ako je napríklad program LIFE. 

· Konferencia OSN o zmene klímy (UNFCCC COP31) sa uskutoční v Antalyi (Turecko) od 9. do 20. novembra 2026. V stanovisku, ktoré prijal VR, sa zmluvné strany vyzývajú, aby na konferencii COP31 obnovili záväzky prijaté na konferencii COP28 a dohodli sa na dôveryhodnej ceste k rýchlemu ukončeniu používania fosílnych palív, strojnásobeniu kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a dvojitému zlepšeniu energetickej efektívnosti do roku 2030 v súlade s priemyselnou konkurencieschopnosťou, technologickými inováciami a sociálnou spravodlivosťou. Delegácia VR vyzve EÚ, aby stála na čele úsilia o nadviazanie časovo ohraničeného viacúrovňového dialógu na celosvetovej úrovni a aby riešila prekážky prístupu miest a regiónov k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy.

· VR bude tiež zastupovať európske miestne a regionálne samosprávy na konferencii OSN o biodiverzite (CBD COP17) v Jerevane (Arménsko) od 19. do 30. októbra 2026. V stanovisku VR sa zdôrazňuje, že ochrana a obnova biodiverzity takisto posilňuje adaptáciu na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni. Vyzýva na včasnú revíziu, prijatie a účinné vykonávanie národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity so zapojením miestnych a regionálnych orgánov. Konferencia COP17 by mala priniesť aj ambiciózny balík na mobilizáciu zdrojov, ktorý posilní prístup miest a regiónov k financovaniu. 

Kontaktná osoba:

Lauri Ouvinen
Tel. +32 473536887
lauri.ouvinen@cor.europa.eu